Využitie archívov a archívnych dokumentov v školskej praxi

Výučba dejepisu si podobne, ako pedagogický proces pri iných predmetoch, vyžaduje od pedagóga zvládnutie informačno - komunikačných technológií. Ide o dôležitú kompetenciu pedagóga, pomocou ktorej môže vylepšiť a spestriť vyučovaciu hodinu histórie využitím rôznych webových stránok s digitalizovanými a elektronickými dokumentami. Fakt, že internet ako súčasť celosvetovej webovej siete umožňuje využívať aj v pedagogickom procese rôzne archívne dokumenty, ktoré sú prístupné online, uľahčuje učiteľovi dejepisu doplniť preberané učivo archívnymi dokumentami, ktoré sa týkajú rôznych období dejín Slovenska a Slovákov od 12. do 20. storočia. Sú to listiny, listy, matriky, mestské knihy, písomnosti šľachtických stolíc, žúp, firiem, fotografie, filmy, zvukové a obrazové záznamy atď. Pedagóg dopĺňa takto učivo, ktoré je okrem učebníc zhrnuté aj v Štátnom vzdelávacom programe pre oblasť Človek a spoločnosť s dôrazom na predmet dejepis 1.

Ide napr. o databázu digitalizovaných dokumentov z rôznych európskych krajín od stredoveku po 19. storočie (www.monasterium.net), v ktorej sú zastúpené aj Slovenský národný archív a Archív mesta Bratislavy. Dokumenty z týchto archívov sú prístupné aj na webovej adrese (www.crossborderarchives.eu). Učitelia dejepisu na základných a stredných školách môžu využiť aj medzinárodnú databázu (www.archivesportaleurope.net) s informáciami o našich a európskych archívoch. Prehľad štátnych archívov v Slovenskej republike a v nich uložených fondov je možné nájsť tiež na stránke Ministerstva vnútra SR (www.minv.sk) cez Elektronický archív Slovenska na webovej stránke elektronických služieb (https://portal.minv.sk/, https://www.minv.sk/?elektronicky-archiv-slovenska-1). Výbornou databázou nielen archívnych dokumentov z obdobia po roku 1948 je portál Ústavu pamäti národa (www.upn.gov.sk), kde sa dá pomocou filmov, osobných svedectiev a elektronických publikácií ilustrovať obdobie komunistickej totality do roku 1989. Inými významnými archívmi sú Literárny archív Slovenskej národnej knižnice (www.snk.sk), Archív Národnej banky Slovenska (https://archiv.nbs.sk/), Archív Divadelného ústavu (https://www.theatre.sk/fondy-a-zbierky/archiv/verejny-specializovany-archiv), Archív Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu RTVS (https://www.rtvs.sk/archiv), Filmový archív Slovenského filmového ústavu (https://www.sfu.sk/slovensky-film-zbierky-fondy/filmovy-archiv), Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie (https://www.sng.sk/sk/vyskum/archiv-umenia), Parlamentný archív a knižnica NRSR (https://www.nrsr.sk/), Archív Slovenského národného múzea (https://www.snm.sk/), Archív Univerzity Komenského (https://uniba.sk/)atď.

Učiteľ dejepisu/histórie môže služby archívov na Slovensku využiť aj tak, že sa skontaktuje s príslušnou inštitúciou vo svojom regióne osobne alebo emailom. Každý archív má pre svojich návštevníkov otváracie hodiny v bádateľni, kde sa na štúdium predkladajú dokumenty. Archívy organizujú pre verejnosť rôzne podujatia ako dni otvorených dverí, exkurzie pre školy spojené s výstavami archívnych dokumentov k určitým výročiam a pod. Pedagóg má možnosť použiť v príprave svojej hodiny so žiakmi aj rôzne publikácie, kde sú vyobrazené jednotlivé typy archívnych dokumentov od stredoveku po koniec 20. storočia. Učiteľ zapojí žiakov a študentov na základnej alebo strednej škole na dejepisnej hodine napr. tým, že si pripravia svoju rodinnú genealógiu z rodinných fotografií, rozprávania rodičov a starých rodičov s využitím tabletov alebo inej výpočtovej techniky. Takáto vyučovacia hodina sa dá spojiť aj s návštevou archívu, kde sú uložené cirkevné matriky do roku 1895. Matričné knihy sú k dispozícii aj na webstránke (https://familysearch.org/). Ide len o jeden z príkladov využitia archívov v školskej praxi. Iným typom dokumentov z archívneho dedičstva v školskej praxi môžu byť cechové artikuly, ktoré dokumentujú fungovanie remeselných cechov v mestách a obciach od stredoveku po rok 1872, kedy ich úradne zrušili. Dejepisnú hodinu pedagóg spojí s návštevou archívu, kde ukáže žiakom a študentom jednotlivé druhy remesiel v mestách a v obciach na príklade vybraných dokumentov.

Archívy ako pamäťové a vedecko-kultúrne inštitúcie sú pre pedagógov najlepšie z hľadiska využitia dokumentov v nich uložených vo výučbe histórie pre rôzne časové obdobia, pretože sú umiestnené v každom regióne a spravujú historické dokumenty a poskytujú odbornej a laickej verejnosti prístup k nim. Pracovníci archívov spolupracujú pri propagácií najmä regionálnych dejín s učiteľmi dejepisu zo základných a stredných škôl so svojho okolia napr. využívaním matrík pre výskum rodinnej histórie každého žiaka formou genealógií, prednáškami na vybrané historické obdobia, kde sa dajú prepojiť ukážky jednotlivých dokumentov z miestnych a regionálnych dejín s európskou alebo svetovou históriou. Je možné prezentovať aj cechové remeslá, priemyselnú výrobu, poľnohospodárstvo a významné priemyselné podniky. Archívy v Slovenskej republike spravujú bohaté kultúrne a vedecké dedičstvo, ktoré je historickou písanou pamäťou dejín územia Slovenska a Slovákov ako národa od 12. do 20. storočia.

Tieto inštitúcie a v nich uložené dokumenty nie sú natoľko známe medzi odbornou a laickou verejnosťou ako knižnice, múzeá a galérie. Ich využitie v pedagogickom procese pri výučbe dejepisu/histórie, ale aj výchovy k občianstvu a iných príbuzných predmetov môže pomôcť pri zatraktívnení učiva dejepisu medzi žiakmi a študentami na základných a stredných školách ako základu pre budovanie ich historického povedomia a národnej hrdosti.

  Vzorová hodina dejepisu pre 7. ročník základnej školy

Hospitácia sa konala na hodine dejepisu v 7. ročníku základnej školy. Výučba prebiehala v triede v dĺžke 45 minút. Počet žiakov v triede bol 20. Učiteľ dejepisu predstavil na vyučovacej hodine v siedmom ročníku základnej školy žiakom tému Mestá na území dnešného Slovenska v 14. až 16. storočí. Pre zvládnutie učebnej látky učiteľ použije okrem učebnice aj obrázky s tematikou trhu a jarmoku, radnice, mestskej rady, života remeselníkov a pod. Žiaci sa zapoja do hodiny tým, že každý z nich individuálne pripravil počas piatich minút prezentáciu vybraného remesla, volieb do mestskej rady a pod. Pedagóg vychádza pritom z Inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre nižšie sekundárne vzdelávanie - predmet dejepis, zo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, kde sú vo výkonovom a obsahovom štandarde vedomostí žiaka na konci 7. ročníka základnej školy zahrnuté aj mestá ako súčasť politického a hospodárskeho rozmachu Uhorska v 14. až. 16. storočí 2. Pedagóg priblíži počas hodiny žiakom tému miest na území Slovenska ako súčasti bývalého Uhorska v prelomovom 16. storočí, kde naše územie po roku 1526 tvorilo jadro zmenšeného Uhorska s väčšinou slobodných kráľovských miest ako Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Kremnica, Košice, Levoča atď. Náročnosť preberaného učiva pedagóg spestrí príbehom zo života mestskej komunity, napr. o mešťanovi, ktorý bol senátorom v mestskej rade a snažil sa riadiť a ovplyvňovať život svojich spoluobčanov pri obrane mesta počas obliehania nepriateľskou armádou.

Učiteľ využije okrem učebnej látky z učebnice dejepisu pre 7. ročník základnej školy 3 aj internetové zdroje s obrázkami a opismi činnosti obyvateľov mesta, napr. remeslá, zapojí žiakov do vyučovacej hodiny hrou na členov mestskej rady, remeselníkov, na predajcov v stánkoch na výročnom jarmoku, prípadne spojil vyučovaciu hodinu s návštevou múzea s expozíciou z dejín príslušného mesta. Názorné ukážky z dejín miest prezentuje pedagóg pomocou počítača s príslušným softvérom cez dataprojektor a interaktívnu tabuľu. Učiteľ sa snaží žiakom priblížiť úlohu miest v dejinách Slovenska ako súčasti Uhorska, aby boli schopní pochopiť vývoj mestských sídiel ako opory ekonomiky krajiny a miest, kde sa konali významné politické stretnutia panovníkov, ako napr. rokovania českého kráľa Jána Luxemburského, jeho syna Karla a uhorského kráľa Karola Róberta v Trnave v roku 1335. Žiaci dostanú za domácu úlohu pripraviť si v niekoľkočlenných skupinách formou krátkeho divadelného predstavenia zvolené témy zo života stredovekého mesta, ako napr. jednotlivé druhy remesiel (pekárstvo, kováčstvo, garbiarstvo, krajčírstvo atď.), obchodovanie na trhu a jarmoku, výstavbu meštianskych domov, výkon spravodlivosti, voľby mestskej rady, prijatie návštevy kráľa, slávenie veľkých cirkevných sviatkov ako Vianoce, Veľká noc, Turice a pod.

V danom prípade ide o kompetenciu učiteľa Ovládanie obsahu a didaktiky vyučovaných predmetov, ktorá v tomto príklade obsahuje vyučovaciu hodinu dejepisu v 7. ročníku základnej školy s témou miest v dejinách územia Slovenska ako súčasti bývalého Uhorska v 14. až. 16. storočí.

1 Štátny vzdelávací program pre nižšie stredné vzdelávanie - 2. stupeň základnej školy pre oblasť Človek a spoločnosť - predmet dejepis [online]. Dostupné na internete:https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-2.stupen-zs/. Tiež: Štátny vzdelávací program pre gymnáziá pre oblasť Človek a spoločnosť - predmet dejepis [online]. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/dejepis_g_8_r.pdf

2 Inovovaný štátny vzdelávací program pre nižšie stredné vzdelávanie - 2. stupeň ZŠ - predmet dejepis, vzdelávacie oblasti na druhom stupni základnej školy, Človek a spoločnosť, Slováci v Uhorskom kráľovstve, s. 11. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci- program/dejepis_nsv_2014.pdf.

3 LUKAČKA, Ján - TONKOVÁ, Mária - KAČÍREK, Ľuboš - HANOVÁ, Soňa. Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2011, s. 87.